Rheinmetall AG je nemecký výrobca automobilov a zbraní so sídlom v Düsseldorfe. Spoločnosť v roku 1889 založili Lorenz Zuckermandel. V roku 1896 predstavil Rheinmetall svoje prvé rýchlo palebné delo na svete vhodné pre poľnú službu, ktoré však pruská delostrelecká komisia neschválila. Počas nasledujúcich rokov rástla spoločnosť vďaka zákazkám zo zahraničia, čo viedlo v roku 1906 k rozšíreniu düsseldorfskej fabriky. Na začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914 patril Rheinmetall k najväčším výrobcom zbraní v Nemeckej ríši . Po prvej svetovej vojne sa zbrojárska výroba zastavila a na základe ustanovenia Versaillskej zmluvy začala spoločnosť vyrábať civilné produkty. V Porýni vyrábali hlavne lokomotívy, železničné vagóny, poľnohospodárske stroje a párne pluhy.
Ich fabrika v Sömmerde vyrábala písacie stroje a počítacie stroje. Od roku 1921 spojenecké predpisy opäť povoľovali výrobu zbraní v malom množstve, ale to dlho netrvalo nakoľko pri okupácii (okupácia Porýnia spojencami) v rokoch 1923 – 1925 bola továreň obsadená belgickými a francúzskymi jednotkami a bola čiastočne zdevastovaná. V roku 1925 kúpila štátna holdingová spoločnosť Viag väčšinový podiel v spoločnosti v rámci navýšenia kapitálu. V apríli roku 1933 spoločnosť kupuje výrobcu lokomotív Borsig a v roku 1936 spoločnosť mení názov na Rheinmetall-Borsig AG. V rámci prezbrojovania Wehrmachtu spoločnosť od 30. rokov čoraz viac vyrábala zbrane a strelivo pre ríšske ministerstvo vojny. Ich dcérska spoločnosť v roku 1937 spustila vývoj a konštrukciu obrnených pásových vozidiel, následne spoločnosť svoje sídlo presťahovala do Berlína.
Počas druhej svetovej vojny sa výroba opäť zvýšila na maximum a spoločnosť zamestnávala až 85 000 pracovníkov. Počas vojny bola väčšina ich závodov zničená s výnimkou Düsseldorfského. Koncom júna 1945 bola prepustená väčšina pracovníkov s výnimkou pár, ktorí pracovali na asanačných prácach. V nasledujúcich rokoch odštepné závody Rheinmetall vyrábali v NDR kancelárske stroje, motory do mopedov, fotoaparáty a neskôr aj tlačiarne a počítače. Od roku 1956 spoločnosť opätovne začala s výrobou zbraní a názov bol opäť zmenený na Rheinmetall. Vyrábali guľomety , automatické kanóny a strelivo. Výroba ťažkých zbraní bola obnovená až v roku 1964. V rokoch 1974/75 získali prvé zahraničné zákazky v Portugalsku, Veľkej Británii a Holandsku. V roku 1978 začala výroba húfnice FH 70 a prvý bojový tank Leopard 2 bol dodaný v októbri 1979. Následne v roku 1997 spoločnosť prešla zásadnou reorganizáciou a novými akvizičnými fúziami.
Od roku 2000 sa spoločnosť rozhodla sústrediť výhradne na obranné technológie. V marci 2008 získali výrobcu obrnení Stork PWV a v máji roku 2010 založili so spoločnosťou Man spoločnú spoločnosť Rheinmetall Man Military Vehicles. Vznikol tak kompletný dodávateľ na trhu kolesových vojenských vozidiel. V júni roku 2022 predstavili svoj najnovší bojový tanku KF51. Konflikt na Ukrajine mal za následok zvýšenie produkcie munície v Nemecku. Spoločnosť oznámila v júli 2023 stavbu nového výrobného závodu pre kaliber 20-35 milimetrov. V decembri toho istého roku bolo oznámené, že spoločnosť plánuje na Ukrajine vyrábať bojové vozidlá pechoty Lynx a obrnený transportér.
Rusko-ukrajinský konflikt je aktuálne motorom rastu tržieb a ziskov spoločnosti. Členské štáty NATO pomáhali Ukrajine finančne aj materiálne. Koncom roku 2024 sa v spojených štátoch konali voľby prezidenta, ktoré vyhral Trump. Práve on už v rámci svojej predvolebnej kampane neraz riešil tému zastavenia pomoci Ukrajine. Po nástupe do výkonu funkcie pokračoval v tejto téme. Všetko vyvrcholilo stretnutím koncom marca, kde sa ukrajinský prezident v Bielom dome stretol s americkým. Pôvodne sa malo jednať o stretnutie, kde sa podpíše dohoda, že Ukrajina dovolí ťažiť nerastné suroviny na svojom území z čoho by spojené štáty profitovali, Trump vyrátal koľko financií spojené štáty ponúkli na pomoc Ukrajine a chcel vyťažiť nerastné suroviny v tej hodnote na ich území. Ukrajinský prezident chcel tiež nejaké bezpečnostné záruky, avšak nedohodli sa a stretnutie dopadlo fiaskom.
Následne cez víkend sa konalo stretnutie európskych lídrov a Kanady, kde sľúbili, že zvýšia výdavky na zbrojenie. Jeden z dôvodov bol aj to, aby spojené štáty pochopili, že Európa je schopná sa brániť aj sama a je sebestačná. V pondelok na toto vyhlásenie reagovali akcie zbrojárskych spoločností skokovým nárastom cien akcií, konkrétne Rheinmetall otvoril o viac ako 13% vyššie s porovnaním s piatkovou zatváracou cenou (zatváracia cena 28. februára bola 1 006,50 eur za akciu, v pondelok 3. marca otvorili akcie na hodnote 1 150 eur za akciu). Následne sa Trump ten deň vyjadril, že spojené štáty pozastavujú všetku pomoc pre Ukrajinu. Na to akcie zbrojárskych spoločností reagovali rastom, ktorý stále pretrváva.
Aktuálnu cenu akcií spoločnosti Rheinmetall AG nájdete TU
Ďalšie zaujímavé články o spoločnosti Rheinmetall AG.:
https://finance.yahoo.com/news/germanys-largest-defense-contractor-tripled-131518729.html
https://index.sme.sk/c/23467880/rast-zbrojarskeho-priemyslu-laka-investorov.html
https://www.teraz.sk/zahranicie/trump-nariadil-pozastavit-vojensku-pom/860839-clanok.html
https://akcie.sk/kratke_spravy/rheinmetall-planuj-trzby-20-miliard-eur/
https://index.sme.sk/c/23457910/akcie-zbrojarskych-firiem-v-europe-atakovali-rekord.html
https://www.ta3.com/relacia/983251/ursula-von-der-leyenova-o-plane-na-posilnenie-obrany-eu
